Prežiť

15. září 2007 v 15:21 | Aurore |  Jednorázovky
Taká krátka a depresívna poviedka.

~*~
Práve ustala snehová búrka.
Ostrý, dobiedzavý vietor ho štípal na tvári a rozfukoval špinavé, zlepené vlasy.
Ruky mal už také skrehnuté, že ich ani necítil. Oči mu od náporu vetra slzili.
Sneh pod jeho nohami príjemne chrapčal.
Posúval sa len pomaly. Právu nohu mal krvavú, rana na nej ho pálila.
Ledva chodil.
Sklonil sa, aby sa poriadne nadýchol.
Všetci sú mŕtvi! Prežil len on! Znova je sám!
Rozplakal sa ako malý chlapec. Slzy mu stekali po červených, citlivých lícach. Vydal neľudský pazvuk. Hruď mu pritom skoro rozdrapilo.
Klesol na kolená.
Studený vzduch mu ničil pľúca.
Mal pocit, že srdce mu vytrhli a podupali. Myseľ mala blízko k pomäteniu.
Rukami si zdrapil tvár, dúfajúc, že mu to prinesie úľavu. Surovo sa škrabal nechtami po tvári, do kým neucítil horúce pramienky krvi stekať po lícach. Spojili sa so slzami.
Cítil pokoj.
Jeho ruky sa teraz leskli od krvi. Očistil ich snehom okolo. Chvíľu len tupo pozeral na červené škvrny na belostnom podklade.
V mysli mal posledných desať rokov. Počas nich zažil chvíle šťastia i nekonečného žiaľu.
Je to preč.
Päsťou rozmlátil do snehu dieru až bola vidieť hnedá zem.
Voldemort.
To meno nenávidel. Zničilo všetko.
Pozviechal sa pomaly zo zeme.
Nohy sa mu triasli.
Vydal sa ďalej, bojujúc s vetrom.
Na cestu nikam.
Pred ním sa črtala neporušená krajina nedotknutého snehu.
Umrzne.
Vedel to.
Znova začali padať malé snehové vločky.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.