Memories

15. září 2007 v 15:22 | Aurore |  Jednorázovky
Za beta-read ďakujem Bruji.
Má hlavnú zásluhu hlavne na tej "novinárskej časti".

~*~
Trasúcimi sa rukami si odhrnula z tváre prameň tmavých vlasov. Bola bledá a pod očami sa jej jasne črtali veľké kruhy. Sedela kŕčovito a v pravej ruke držala zostarnutú fotku. Na stole pri okne, na ktorom bolo pohádzaných mnoho vecí od kníh, cez taniere s jedlom, až po nejaké dokumenty, ležali včerajšie noviny.
Sadla si na posteľ a oprela sa o stenu. Chladila ju cez ľahkú nočnú košeľu na chrbte. Pomaly rozdýchavala novinu, ktorú sa predchádzajúci deň dozvedela.
Nemohlo sa to stať. Nie ... Ešte nie.
Izbu zalievalo slabé ranné slnko. Mohlo byť tak sedem hodín.Vonku bola jeseň, farebné lístie opadávalo zo stromov a pomaly sa nadnášalo nad zemou. On miloval jeseň. Slzy, o ktorých si myslela, že už ani po preplakanej noci nemá, si znova našli cestu von. Lúče jasného slnka vytvárali na stene oproti obrazce. Sledovala, ako sa vonku prehnalo auto.
Prečo on? Prečo som sa zaľúbila práve do neho? Veď sme boli absolútne odlišní.
In this world you tried
not leaving me alone behind.
There's no other way.
I prayed to the gods let him stay.
Jeho tvár mala pred sebou neustále. Len zriedkavo sa smial, a preto jej hlavne tie chvíle utkveli v pamäti.
The memories ease the pain inside,
now I know why.
"Uvedom si, že k sebe nepatríme!!"
To bola posledná veta, ktorú od neho počula, kým tresol dvermi jej izby a nechal ju tam samú. Vtedy prestala žiť. Utápala sa deň čo deň v spomienkach. Prestala sa stretávať s priateľmi, ktorí sa jej snažili pomôcť, ale nikdy to nedokázali, lebo netušili o tajomstve, ktoré tak starostlivo pred nimi ukrývala.
Nemohli sa dozvedieť o nej a smrťožrútovi...
Nič nepomohlo. Uzavrela sa a tak už ostala. Vyhovovalo jej to. Mohla sa kľudne zatvoriť do svojej malej, modrej izby, nechať dnu prúdiť vzduch a spomínať na najšťastnejšie chvíle jej života. Na šedivé oči, ktoré na ňu hľadeli s dôverou a láskou ako na nikoho iného, a jemný dotyk jeho rúk. Bozky, ktorými ju tak často a rád zasypával.
All of my memories keep you near.
In silent moments imagine you'd be here.
All of my memories keep you near.
Your silent whispers, silent tears
.
Rukami si utrela slzy, aj keď vedela, že je to márne.
Prečo si ma opustil? Prečo? Draco, prečo?
Pozrela na starú fotografiu v rukách. Mladý blond muž sa na ňu usmieval a objímal pravou rukou jej mladšie ja, ktoré sa veselo chichotalo a snažilo sa ujsť zo záberu. Nadvihla kútiky popraskaných pier a pohladila fotku. Ďalšie slané slzy dopadli na jej hladký povrch. Pomaly stekali dole. Celé roky bolo pre ňu ťažké pochopiť, že naozaj odišiel, že sa nevráti, nestisne ju v náručí a nepovie, že to bol omyl.
Made me promise I'd try
to find my way back in this life.
I hope there is a way
to give me a sign you're ok.

Vstala, pričom sa musela pridržať drevenej postele, aby sa jej nepodlomili kolená a aby nespadla na dlážku, ktorú neumývala snáď už dva mesiace. Načo aj? Návštevy nemávala. Ron aj s manželkou tam bol naposledy... Ani už presne nevedela. Tiež sa úplne zmenil, odkedy Harry umrel pri poslednom súboji s Voldemortom. Prestal sa smiať a vtipkovať a začal robiť jedno zlé rozhodnutie za druhým. Stratil kvôli tomu prácu, zadlžil sa a musel predať dom. Podľa nej ale najhoršie bolo, keď si vzal za ženu Sáru Scrimgeourovú. Táto dcéruška vplyvného politika ho ničila zo všetkého najviac.
Čo ich spájalo? Prečo si ju vzal?
Reminds me again it's worth it all
so I can go on.
U nej to bolo jasné. Jej drahý otecko musel naďalej kontrolovať situáciu u svojich nepriateľov. Ron to však ignoroval ako v minulosti Percy.
Ale on?
Možno peniaze, ktoré nikdy nemal... Nechcela však veriť, že sa jej priateľ stal taký majetnícky a chamtivý. Áno, trápila ho finančná situácia doma, ale vždy mal dôležitejšie priority.
Ako sa všetko hrozne zmenilo.
Ginny sa možno cítila dva roky po smrti Harryho podobne zúfalo. Potom si našla Toda - muklovského právnika a znovu žiarila šťastím. Dokázala to, čo ona zatiaľ nie. Vlastne... Ona to už nedokáže nikdy. Všetky svoje možnosti prepásla. Prečo to neurobila aj ona? Prečo nezačala žiť od začiatku? Keby bola silnejšia a postavila sa svojmu žiaľu, tak... Ale nie. Toto už preberala miliónkrát. Už je neskoro a bodka. Jej život teraz nemal cenu.
All of my memories keep you near.
In silent moments imagine you'd be here.
All of my memories keep you near.
Your silent whispers, silent tears
.
Presunula sa k pracovnému stolu a chytila do rúk výtlačok novín. Prikryla si oči pred priamym slnkom a pozrela na obsah titulnej strany. Pod článkom o vzbure škriatkov, ktorá sa udiala už predvčerom, stál pomerne veľký článok s fotkou. Titulok bol čiernym, hrubým písmom, takže hneď udrel do očí.
MALFOYA MLADŠIEHO KONEČNE DOSTIHLA SPARVODLIVOSŤ.
Včera večer, presne o šiestej hodine, bol popravený Draco Malfoy, nebezpečný služobník Toho-Koho-Netreba-Menovať. Porota, ktorá Malfoya uznala vinným z deviatich vrážd, ho odsúdila na najvyšší trest bez možnosti odvolania. Dementorov bozk dostal za osobnej prítomnosti ministra mágie a hlavného azkabanského dozorcu. Malfoy bol obvinený z mnohých zločinov poburujúcich čarodejnícku verejnosť, no azda najhorším z nich je jeho priama účasť na októbrovom prepadnutí Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, počas ktorého sa zúčastnil desivého vraždenia profesorov aj študentov. Minister mágie tesne po poprave vyhlásil: " Som rád, že trest smrti nebol zrušený a daľší z týchto nemilosrdných zabijakov si odpykal svoje nechutné činy. Nepochybujem, že..," ďalej už nedočítala. Cez slzy znova nevidela.
Noviny hodila na stôl a pozrela von oknom. Videla rovno na detské ihrisko. Bolo ale príliš skoro, aby tam nejaké dieťa bolo.
Zrak upierala na červenú hojdačku, ktorá sa vo vetre jemne pohupovala. Často sa takto pozerala von a sledovala ľudí . Bolo to lepšie ako čumieť len tak na stenu. Vtedy sa zamýšľala, aký osud majú tí ľudia vonku. Šťastný, smutný alebo dokonca tragický ako ona?
V izbe sa zrazu zdvihol prudký prievan. Zmätene sa obzrela. Vonku pofukovalo len minimálne. Chladný vzduch sa jej obtieral o telo a rozvieval vlasy. Nevedela prečo, no zrazu pocítila nadnášajúci pocit šťastia a jej telom akoby prebehol elektrický prúd.
Žeby to bol...?
"Draco," vydýchla.
Noviny a pergameny na stole rozfúklo na zem. Stránky novín sa rýchlo pretáčali, okno sa hlučne privieralo a zavieralo.
Potom to ustalo.
Together in all these memories
I see your smile.
All the memories I hold dear.
Darling, you know I love you
till the end of time.
Uvedomila si, že stále drží ich zamilovanú fotku. Pousmiala sa a odišla do kúpeľne, kde si opláchla tvár vlažnou vodou a učesala husté vlasy. Zobrala si z poličky krabičku tabliet na spanie a vyšla na malý balkón plný kvetov, jedinej radosti, čo jej ostala.
Poslednýkrát sa zadívala na poväčšine ešte spiace mesto. Bola sobota, nikomu sa nechcelo vstávať.
All of my memories keep you near.
In silent moments imagine you'd be here.
All of my memories keep you near.
Your silent whispers, silent tears
.
Pevne hľadela do diaľky. V jednej ruke fotka milovaného, v druhej vyslobodenie z tohto utrpenia. Posadila sa v obývačke tak, aby stále videla von na vrcholky stromov. Napustila si pohár vody, zhltla všetky tabletky, čo krabička obsahovala, a zapila ich.

Ľahla si na bledý gauč a vedľa hlavy položila záber najšťastnejších spomienok, aké mala. Bolo treba už len počkať na príchod únavy.
Posledný krát zaklipkala viečkami. Svetlo okolo zmizlo a ju obklopila tma.

Teraz odíde, teraz sa zbaví tej bolesti, čo jej srdce celé roky ničila, ale pritom ju nedokázala zabiť. Všetko to skončí...

Kútikmi úst jej cuklo.

Znova ho uvidí... svojho Draca.

Jej život skončí, ale zároveň inde opäť začne...
All of my memories
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.