Len spomienky

15. září 2007 v 15:20 |  Jednorázovky
Moja celkom prvá poviedka. Pozor, nie je ani obetovaná.

Tmavá postava sedela v kresle v malej, zjavne zatuchnutej, miestnosti. Tá bola osvetlená len dohasínajúcou sviečkou. Jej knot už nebol vidieť a vosk kvapkal na vratký drevený stolík, ale sediaci si to nevšímal.
Tmavovlasý muž v kresle mal privreté oči.
Spomínal. Spomínal na mladosť a bolesť.
Bolesť, ktorá bola súčasťou celého jeho života.

Sedemnásťročný slizolinčan sa prechádzal chodbami hradu. Bol začítaný do knihy a cestu si nevšímal. Zajtra mali písomku z transfigurácie a on sa musel riadne pripraviť. Zastal. Odniekiaľ počul hlasný smiech. Prosil o jediné. Nech to nie je Potter alebo Black.

Pranie sa nesplnilo. Spoza rohu vyšli dvaja záškodníci, nesúc pár koláčov z kuchyne. Rýchlo rozmýšľal, kam by sa mohol schovať.
Neskoro.
Zbadali ho a zamierili k nemu.

"Ufňukanec..." zvolal James Potter škodoradostne a vyrazil mu knihy z ruky. Hlasno popadali na zem.
Skôr ako sa Snape zorientoval, Black vytiahol prútik a on visel vo vzduchu - tak ako vždy.
"Toto vám ešte vrátim. Uvidíte... uvidíte!" zakričal na vyškierajúcich sa chrabromilčanov.
"No to určite, Ufňukanec..," zasmial sa James prenikavým smiechom.
"Už sa bojíme..," Sirius naoko zafňukal.
"Oznám nám, kedy sa to stane. Aby sme sa stihli pripraviť," pokračoval sarkasticky James.
Švihol prútikom a Snape sa celý vyhádzal.
Následne bolo počuť len ich smiech.


Nenávistne stisol päste. Ako ich len nenávidel.

Pretrel oči a unavene vzdychol.
Táto noc bola preňho zase nekonečná. Jedna z ďalších, keď nemohol zaspať. Vstal a šiel si dať elixír na spanie. Dúfal, že zaberie.
Celý ho vypil a unavene sa vrátil do kresla. Pocítil ako cez zatiahnuté okno prefukuje chladný vzduch. Vyhrnul si rukáv habitu. Na predlaktí mu svietilo temné znamenie. Pri tom pohľade si uvedomil, že nenávisť k tomuto znameniu a všetkému, čo symbolizuje, je oveľa väčšia ako tá, ktorú kedykoľvek cítil k Potterovi a jeho kamarátom.

"Severus, je načase aby si mi ukázal, že si mi skutočne oddaný!" ozýval sa temnou halou mrazivý hlas. Bola smrťožrútska schôdza a Voldemort sa rozhodol konečne "zaškoliť " nováčikov.
"Áno, pane," pokýval kŕčovito hlavou mladý čiernovlasý smrťožrút. Do miestnosti vošli ďalší dvaja smrťožrúti. Dovliekli aj nejakú mladú ženu a muža v otrhaných habitoch. Sotili ich rovno pred Snapea a odstúpili.
Pozrel do ženinej tváre. Mala v nej zúfalstvo a strach. Prosebne zavrtela hlavou.

"Takže Severus, ukáž nám, ako vieš mučiť bezcenných muklov!" ozval sa Temný pán.
V ušiach mu znel šialený smiech smrťožrútov, očakávajúcich divadlo. Vystrel ruku s prútikom. Sťažka preglgol. Ešte nikdy nikoho nemučil, vždy sa len prizeral. Teraz však musel konať. Ak by to neurobí, tak ho zabijú.

Dokáže to?

Ruky sa mu triasli.

Musí.

"Crucio!" tentoraz sa halou rozľahol jeho hlas.


Položil si hlavu do dlaní. Cítil ako elixír zaberá.
Ešte chvíľu.

"Severus... Severus... SEVERUS!"
Strhol sa.
Stál v kancelárií Albusa Dumbledora. Práve prišli z pohrebu. Z jej pohrebu.
"Severus, ja viem, že máš hrozné výčitky svedomia a ... ," začal jemne riaditeľ.
"Nie! Vy neviete! Neviete si ani predstaviť ako sa cítim!" zareval rozzúrene.
V hrdle mu navrela hrča. Srdce mu trhalo na sto kúskov. Chcel umrieť a necítiť.
"Počúvaj ma! Nevedel si koho sa chystá zabiť. Nemohol si to vedieť! Lily sa obetovala pre svojho syna..." pokojným hlasom pokračoval Dumbledore, akoby ho ani neprerušili.
"Nespomínajte mi jej meno. Už nikdy!" znova zvýšil hlas.
"Spomeniem ti ho a nebudem jediný. Musíš sa s tým vyrovnať. Naučiť sa s tým žiť. Naprav svoje chyby, ale neprestaň žiť!"
"Ako? Ako sa s tým mam vyrovnať?" hlas sa mu zlomil.
"Časom sa tá bolesť poľaví. Uvidíš. Nikdy nezmizne úplne, ale poľaví."

Ticho.

"Bola jediná, ktorú som naozaj... " začal
"Miloval. Ja viem," uprel na zroneného muža chápavý pohľad.
"Zabil som ju."
"Nie," rozhodne odporoval Dumbledore
"Je to, akoby som ju zabil...."


Vedel to už vtedy a vie to doteraz. Pocit viny nikdy nezmizne. Bolesť zo stratenej lásky poľaví, ale pocit viny nie.
Vstal a pobral sa do spálne. Konečne pôjde spať.
Možno sa mu uľaví.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.